Finisáž výstavy fotografií Timoteja Križku
OZ Nenápadní hrdinovia Vás pozýva na Deň ľudských práv 10. decembra 2014 o 19 hod. do priestoru kláštora Klarisiek v Bratislave na finisáž (ukončenie výstavy) Timoteja Križku Pokojní v nepokoji – odsúdení, pretože videli svetlo (www.pokojnivnepokoji.sk).
Výstava tvárí známych i neznámych politických väzňov komunistického režimu s ich výrokmi o slobode, pravde, viere bola inštalovaná 15. novembra 2014 v spolupráci s BKIS, Bratislavou – hlavným mestom SR a Múzeom zločinov a obetí komunizmu. Navštívili ju tisíce návštevníkov z domova i zo zahraničia. Po finisáži bude výstava putovať v najbližších po európskych metropolách (Mníchov, Viedeň, Brusel a i.). počas dňa je možné zastaviť sa vo výstavných priestoroch a prečítať desiatky mien z viac ako sedemdesiatisicového zoznamu (nie sú tam všetci) odsúdených komunistickým režimov v rokoch 1948 – 1989.
Výstava bola otvorená v predvečer návštevy prezidentov krajín V4, Nemecka a Ukrajiny. V sobotný predvečer osláv 25. výročia Novembra´89. Štefan Bučko recitoval básne Rudolfa Dobiáša i reč na súde dvadsaťdeväťročného Silva Kčméryho. Zaznelo pásmo hudby a spevu. Výstava sa otvorila… po prebdenej noci Timoteja Križku a jeho priateľov, ktorí celú noc pripravovali, inštalovali.
Mladý 27 ročný autor, ktorý je v roku 2014 najoceňovanejším slovenským fotografom o projekte napísal: “Aj dnes sa siaha práve na túto vnútornú slobodu, ale nie fyzickým väznením, lež nesprávnym nastavením hodnotového rebríčka. Hedonizmus, konzum, narcizmus, individualizmus, pohŕdanie tradíciou, vzbura voči prirodzenosti, bagatelizovanie či karikovanie nadprirodzena, glorifikovanie slasti a úsilie prehliadať a potlačiť bolesť, to všetko má odvracať pozornosť od katarzného zmyslu námahy a utrpenia. Od zmyslu obety až po martýrium. Sláva, mamon, vyzdvihovanie ega nebolo hnacou silou činov portrétovaných osobností. Ich motivuje pravda a spravodlivosť aj za cenu narušenia osobného pohodlia. Sú svedkami pravej ľudskosti, nezbavenej odvahy svedčiť a svedčiť bez limitov strachu pred chudobou, biedou, utrpením, ponížením, mocou. Odkaz tohto svedectva rastie každým dňom.”
Križka vytvoril umelecké diela z postáv, ktoré sú dni, hodiny, mesiace, či pár rokov pred odchodom na večnosť. Vlastne… ako každý z nás… bez toho, aby sme si to uvedomovali. Jedno ich však spája. Nenechali si vziať pokoj, slobodu… lebo videli svetlo v tme väzenských ciel, v zatuchnutých oblekoch väzňov… mali ho v duši. V krátkej myšlienke pod fotografiou sa dá nájsť priestor na stretnutie, zamyslenie s tvárou na portréte. Je možné prečítať si pár slov o ich životnej púti: člena Demokratickej strany odsúdeného na trest smrti; prevádzača, ktorý je dnes slepý; spisovateľa, ktorého odsúdili na 18 rokov ešte ako študenta…
Je možné hltať informácie… alebo len tak stáť a dívať sa do tváre človeka. Päť, desať, dvadsať minúť… Stáť a dívať sa bez toho, aby ho človek poznal, vedeli čo i len jeho meno… a zrazu si uvedomíme vďačnosť za dar slobody.
V knihe návštev čítame: “Človek sa sem môže vracať mnohokrát a vždy si odnesie niečo nové. Veľmi obohacujúce, jedna z mála výstav, ktorá sa dokáže vynárať v mysli i o pár dní. Ďakujem za tento projekt, za túto iniciatívu, za túto výstavu. “ Michaela. “Úžasný projekt, veľmi vzácne vidieť príbehy skutočných ľudí, ktorí naozaj trpeli. Obohacujúce pre myseľ i dušu.” Matúš. “Iný pohľad na svet, chvíľkové zastavenie a zamyslenia sa sám nad sebou a svojimi základnými hodnotami. Som vďačná za túto výstavu a viem, že to vo mne zanechá zamyslenie.” Natália
www.pokojnivnepokoji.sk
https://www.facebook.com/pokojnivnepokoji
