Dobročinná akcia študentov Gymnázia Varšavská v Žiline
Mottom šiesteho ročníka súťaže Nenápadní hrdinovia je sila solidarity. Aj my, študenti Gymnázia Varšavská cesta v Žiline, sme sa rozhodli pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
Keď sme sa rozhodovali, do akej akcie sa zapojíme, obrátili sa na nás zo Špeciálnej základnej školy J. Vojtaššáka v Žiline, či by sme im nepomohli pri organizovaní podujatia dňa 24.9.2014 so zaujímavým charakterom s názvom: „Mobilita nás spája”, ktorú sponzorovala KIA a Nadácia PONTIS. Asociácia slovenských Bobath terapeutov (fyzioterapia) požiadala o poskytnutie príspevku na detské elektromobily pre deti do 6 rokov, ktoré majú telesné a kombinované postihnutie. Zdravé deti si mohli vyskúšať, aké náročné je byť pripútaný na vozíčku a naopak deti, ktoré majú choré nožičky, mohli okúsiť jazdu na autíčku s baterkami, kde museli prejsť prekážkovú dráhu, ktorú sme vytvorili my, študenti gymnázia. Každé dieťa za svoju snahu dostalo medailu a sladkú odmenu. Naša pomoc spočívala okrem vybudovania prekážkovej dráhy v koordinácii aktivít, dozerali sme na poriadok na dopravnej dráhe, pomáhali sme pri ovládaní autíčok a pri elektrických vozíčkoch ako aj pri doplnkovom programe.
V druhej časti podujatia sme sa stretli so študentmi zo Zdravotnej školy v Žiline, ktorí si mohli vyskúšať jazdu na elektrickom invalidnom vozíčku. Aj my sme si vyskúšali vozíčky a s deťmi sme strávili niekoľko hodín, ktoré boli pre nás veľmi poučné, ale aj plné zábavy.
Organizátori tohto podujatia chceli, aby sa zdravé deti vedeli vžiť do života postihnutého. Pochopiť ich, aké to majú ťažké pri každodenných činnostiach , ktoré sa nám zdajú také jednoduché. Nikto z nás si nemôže byť istý svojím zdravím. Nevieme, čo má pre nás život pripravené. Aj v budúcnosti sa snažme pomáhať druhým, možno raz aj my budeme vďační za pomoc, ktorú nám niekto poskytne.
Názory študentov gvarzy v Žiline
Dokonalá atmosféra, súlad všetkých vecí dotváral jedinečnú chvíľu, kedy sa zdravé, ale aj postihnuté deti bez rozdielu mohli spolu zabávať pri rôznych aktivitách. Zdravé deti si mohli vyskúšať, aké ťažké to majú druhí, ktoré nemali také šťastie narodiť sa zdravými. Podstatou toho dňa bolo, aby sme neodsudzovali, uvedomili si, že každý jeden sme si rovnocenný a pomáhali si navzájom. Akciu hodnotím na výbornú, všetci sa dokonale zabavili a odniesli sme si odtiaľ mnoho pekných zážitkov. Veď predsa niet nad to, keď vás obdaruje toľko nevinných dušičiek krásnymi úsmevmi iba za to, že ste im obetovali kúsok svojho času a preukázali ste im lásku. Ďakujeme za ten deň :)
Mirka
Na mňa to malo určite pozitívny vplyv. Uvedomila som si, že nie je samozrejmosťou byť zdravým, chodiť. Videla som deti, ktoré boli ťažko zdravotne postihnuté, ale napriek tomu boli plné elánu, stále mali úsmev na tvári. Uvedomila som si, že si musím vážiť to, čo mám A mala by som byť vďačná za to, že som zdravá.
Bola to veľmi dobrá akcia, kde sa postihnuté deti neoddeľovali od zdravých. Pre deti bol zážitok voziť sa na elektrických vozičkoch. Bolo vidieť, že si to užívajú a potvrdzoval to ich úprimný úsmev. Myslím si, že akcie tohto typu by sa mohli konať častejšie.
Bea
Myslím si, že akcia dopadla dobre a mohlo by sa konať viac takých akcií, aby deti bez postihnutia mohli zažiť pocity detí s nejakým hendikepom. Mám z akcie pozitívne pocity, bolo to zaujímavé.
Marek
Bola to vydarená akcia, deti boli šťastné, že sa mohli povoziť na elektrických vozíkoch a autíčkach. Zdravé deti sa zjednotili s postihnutými, neboli medzi nimi vidno žiadne rozdiely. Radosť mali aj z iných aktivít, ktoré boli pre nich prichystané, a potešili sa aj odmenám, ktoré dostali za prejdenie všetkých stanovísk. Záverečná prednáška bola veľmi zaujímavá a poučná, aj s praktickou ukážkou.
Miška
Môj názor veľmi pozitívny.. pekné dopoludnie strávené s deťmi.. naplnil sa cieľ celého projektu.. zdravé deti si na hodinu vyskúšali, aké je byť vozíčkar.. a naopak, choré deti sa vžili do kože zdravých. Bolo to veľmi pekné… Deti konečne pochopili, že nemajú posudzovať človeka, ktorý je nejako chorý, pretože ten človek za to nemôže.. a tak isto pochopili, že si treba pomáhať .
Vlado
“Tesne pred začatím akcie som ako niekto celkom bez skúseností, mala trošku obavy. Bude sa to deťom páčiť? Budú spolupracovať? Pochopia, o čo ide? Akcia však nakoniec prebehla hladko podľa plánov. Vybavenie a aj škôlkari sa dostavili včas. Úsmevy na detských tvárach zahnali moje obavy a dokázali aj to, že táto akcia splnila svoj účel a určite nebola zbytočná. Našou úlohou bolo uľahčiť prácu trpezlivým pani učiteľkám, ktorým určite patrí najväčšia zásluha. Myslím, že sme z akcie odchádzali všetci so zaslúženým pocitom spokojnosti.”
Lucia
Vo svojej podstate majú všetci postihnutí ľudia presne taký istý život ako my. Aj oni ho dokážu prežiť plnohodnotne, ak im na to vytvoríme podmienky. Keď som tam prišla, vôbec sa mi niektoré deti nejavili ako postihnuté. Správali sa ako ostatné deti, šantili, smiali sa. Bolo krásne vidieť ich, ako sa radujú z každého dňa. Pre deti sme mali pripravené rôzne aktivity. S ľahkosťou ich splnili všetky deti, či už postihnuté alebo nie. Naozaj v tom nebol rozdiel. Ja sa venujem deťom celoročne formou táborov a trávenia voľného času s nimi v našom mládežníckom stredisku. Veľmi rada som sa zúčastnila aj tejto akcie. Dalo mi to iný pohľad na postihnutých ľudí. Veľakrát sa my – animátori, trápime s deťmi, teda, my to nazývame trápením. S horšími povahami detí si nevieme poradiť. Čo by sme ale robili, keby sme zrazu namiesto zlých detí mali tie postihnuté? Asi prvý dojem by bol, že by sme nevedeli , ako ich zabaviť, ako sa k nim správať. Pravdou ale je, že možno práve tieto deti by boli pre hru tak nadšené a radovali sa so všetkého, že by sme jednoducho zrazu mali pocit, že máme úplne normálne deti.
Na tejto akcii si deti mohli vyskúšať, aké je to voziť sa na invalidnom vozíku, šoférovať malé elektrické autíčko so zjednodušeným ovládaním pre postihnuté deti. Úsmev na tvári dieťaťa každého človeka veľmi poteší. Odchádzala som nadšená. Videla som, ako normálne deti prijali medzi seba tie postihnuté, nemali žiadne predsudky. Aj my starší by sme takí mali byť. Neodsudzovať postihnutých ľudí. Práve oni sú častokrát lepší než my, práve my by sme sa od nich mali učiť.
Natália